Voľby 2026

Milí obyvatelia Bratislavského kraja,

keď som v roku 2017 nastupoval do funkcie župana, Bratislavský kraj bol v zvláštnej situácii. Na papieri sme boli „bohatý región“, a v praxi to znamenalo výrazne obmedzený prístup k eurofondom. Často sme počúvali, že „Bratislava si poradí sama, lebo má dostatok peňazí“. Lenže realita bola iná: enormný nárast obyvateľstva, zanedbaná infraštruktúra a projekty, ktoré sa roky len kreslili a odkladali.

Stredné školy strácali dych – vybavením, technickým stavom aj zameraním. Električkové a trolejbusové trate a radiály sa roky posúvali pomaly, prestupné terminály na železničných staniciach sme skôr obdivovali v Rakúsku, ako by sme ich mali doma. Električková trať do Petržalky sa nehýbala, obchvat Malokarpatska bol viac sľub než realita.

V sociálnych službách sme mali zariadenia, ktoré si pamätali sedemdesiate a osemdesiate roky – a to nie je metafora, to je fakt: budovy, izby, vybavenie, režim prevádzky. Kultúrne inštitúcie ako Divadlo Aréna či Bratislavské bábkové divadlo boli na hranici životnosti. A pamiatky ako kaštieľ v Čunove či v Modre alebo synagóga v Senci chátrali. Nebolo to tým, že by ľuďom nezáležalo. Bolo to tým, že chýbali zdroje, systém a schopnosť pretaviť víziu do konkrétneho projektu.

Dnes, keď sa pozriete okolo seba, vidíte úplne iný obraz.

Podarilo sa nám získať pre územie Bratislavského kraja pol miliardy eur. Externé zdroje a eurofondy sme nastavili tak, aby z nich mali úžitok ľudia v celom kraji. Vznikli tisíce nových miest v školách a škôlkach – tam, kde ich rodiny najviac potrebujú.

V doprave sa veci konečne hýbu v tom, čo ľudia cítia najviac: v chrbtici mesta a regiónu. Električka do Petržalky, nové trolejbusové trate, lepšie napojenia, a najmä prestupné miesta v území, aby verejná doprava dávala zmysel aj mimo centra. Sú to investície, ktoré menia a zmenia každodenné cestovanie.

A popri tom sa posúvajú aj veľké regionálne dopravné projekty: systematicky riešime obchvaty a opatrenia, ktoré odľahčia obce od tranzitu. Obchvat Malokarpatska už nie je len kapitola v dokumente. Prvá etapa je hotová, budúci rok začíname stavať ďalšiu – obchvat Modry. V pokročilom štádiu prípravy je aj obchvat Pezinka. Sú za tým konkrétne kroky, povolenia, dokumentácia aj majetkovo-právne vysporiadanie.

A potom prichádza to, čo si všimne každý cestujúci: do verejnej dopravy prichádzajú nové vozidlá a zvyšujeme kvalitu cestovania tak, aby bolo pohodlnejšie a spoľahlivejšie.

V sociálnych službách sme začali robiť to, čo sa malo urobiť dávno: modernizovať, rozširovať kapacity, meniť prístup. Aby seniori, ľudia so zdravotným znevýhodnením a rodiny, ktoré potrebujú pomoc, mali dôstojné podmienky – nie improvizáciu.

Zachraňujeme pamiatky a dávame im nový život. Pôvodne schátraný kaštieľ v Čunove by ste nespoznali – premenili sme ho na moderné ekocentrum. Kaštieľ v Modre aj historická záhrada ožili podujatiami, osvetou aj vzdelávaním. Divadlo Aréna či Bábkové divadlo majú nielen novú fasádu, ale moderné vybavenie. Nie preto, aby sme si odfajkli rekonštrukciu, ale preto, že kultúra a história sú identita kraja. Keď opravíte synagógu, kaštieľ alebo divadlo, neurobíte len peknú fasádu. Vytvoríte priestor, kde sa stretávajú ľudia, vznikajú zážitky a rastie hrdosť na miesto, kde žijeme.

A významný posun nastal aj v tom, ako sa pozeráme na klímu a životné prostredie. Zeleň a verejné priestory už nie sú „doplnok“, ale prirodzená súčasť investícií – lebo vieme, že bez tieňa, vody a zdravého prostredia sa v meste ani v obciach nedá dobre dýchať. Preto tento rok otvoríme zrevitalizované historické parky: v Stupave a v Malinove – miesta, ktoré zlepšujú mikroklímu, pomáhajú zadržiavať vodu a vracajú ľuďom kvalitný verejný priestor. A zároveň budujeme aj riešenia pre budúcnosť – napríklad Kampus bioenergetiky a krajinotvorby v Bernolákove, ktorý spája vzdelávanie, praktické zručnosti a moderné prístupy k udržateľnosti.

A teraz to najdôležitejšie: nič z toho by sa nepodarilo bez spolupráce. Bez spolupráce kraja, mesta, mestských častí, obcí, odborníkov, škôl, zariadení a partnerov v území. Bez toho, aby sme sa prestali hrať na „my“ a „oni“ a začali robiť veci spolu. Aj preto stojíme dnes na jednom pódiu – lebo takto má vyzerať zodpovedná politika v 21. storočí.

Chcem v tom pokračovať. A chcem to robiť ešte ambicióznejšie.

Moja vízia do budúcna je jednoduchá: aby Bratislavský kraj bol miestom s vysokou kvalitou života. Budem úprimný, čakajú nás obrovské výzvy – od dopravy cez sociálne služby a zdravie až po transformáciu ekonomiky a podnikania v ére umelej inteligencie. Chcem, aby ste cítili, že samospráva nie je len úrad, ale služby, ktoré v každodennom živote vnímate.

V doprave budeme pokračovať v projektoch, ktoré majú najväčší dopad: v rozvoji električkových a trolejbusových tratí a radiál, v lepšom prepájaní územia cez prestupné terminály, a v integrovanej verejnej doprave, ktorá ľuďom šetrí čas. Určite nepoľavíme v komplexnej rekonštrukcii regionálnych ciest a oprave mostov. A budeme budovať nové regionálne cyklotrasy, ktoré prepoja cestu do práce alebo do školy s voľným časom. A áno – budeme pokračovať aj v obnove vozidiel vo verejnej doprave, aby cestovanie bolo komfortné a spoľahlivé.

Veľká priorita bude sociálna oblasť a zdravie. Starneme, ale aj chorľavieme – a na to sa musíme zodpovedne pripraviť. Potrebujeme nové kapacity, moderné zariadenia, podporu terénnych služieb aj špecializované pracoviská. A zároveň musíme robiť viac pre prevenciu. Aj preto je pre nás dôležitý Kampus zdravia a športu v Petržalke – projekt, ktorý prepája vzdelávanie, šport, výskum a prevenciu tak, aby ľudia ostávali dlhšie zdraví a región bol odolnejší.

Životné prostredie budeme riešiť prakticky. Menej prehrievania sídiel, viac zelene a vody, revitalizácie parkov, energetické úspory v budovách, obnoviteľné zdroje tam, kde dávajú zmysel. Nižšie účty, vyšší komfort, lepší vzduch. A budeme pokračovať v tom, čo sme začali – aj cez projekty ako Kampus bioenergetiky a krajinotvorby, ktoré z udržateľnosti robia praktickú schopnosť, nie len heslo.

A napokon konkurencieschopnosť regiónu, regionálny rozvoj a lokálna ekonomika. Bratislavský kraj nesmie byť len „centrum Bratislava“. Potrebujeme silné mestá a obce v celom regióne – s dobrou dostupnosťou, kvalitnými školami, službami a príležitosťami. A ak chceme, aby bola naša ekonomika silná aj v ére rýchlych technologických zmien, potrebujeme pripraviť novú generáciu, ktorá bude uplatniteľná – a ktorá si nájde dobrú prácu doma. Toto je cesta, ako podporiť lokálnu ekonomiku: cez šikovných ľudí, moderné školy, a prepojenie na prax.

Dovoľte mi preto, aby som vám oznámil, že sa budem opätovne uchádzať o vašu dôveru a kandidovať na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja v regionálnych voľbách 2026.

Chcem pokračovať v štýle práce, ktorý ste videli za posledné roky: keď sa pracuje odborne, slušne a v spolupráci, výsledky prídu. Zbytočne nepolitikárčime, ale robíme konkrétne projekty pre ľudí.

Chcem pokračovať v práci, ktorá má zmysel. Pre Bratislavu, pre mestá a obce, pre celý Bratislavský kraj.

Ďakujem za vašu dôveru.

Juraj Droba
predseda Bratislavského samosprávneho kraja