Koaličné memorandum

Bratislava a Bratislavský samosprávny kraj, ktoré spoločne tvoria metropolitný región, sú kultúrnym aj politickým centrom štátu. Predstavujú nosný a ekonomicky najvýkonnejší región Slovenska. Napriek nebývalému rozmachu počas ostatných dekád však mesto Bratislava, ako aj ďalšie tri okresy samosprávneho kraja – Pezinok, Senec a Malacky, čelia zásadným štrukturálnym problémom. Súvisia s dopravou, školstvom, sociálnym vylúčením či životným prostredím a významne ovplyvňujú kvalitu života obyvateľov a obyvateliek celého regiónu. Viaceré z týchto problémov presahujú administratívne hranice a ovplyvňujú sa. Vzájomná spolupráca všetkých úrovní samospráv na území kraja, ako aj ich spolupráca so štátnou správou, predstavujú základný predpoklad na riešenie týchto problémov.

Nadväzujúc na úspešnú spoluprácu v ostatných rokoch sa Team Bratislava, Sloboda a Solidarita a Progresívne Slovensko podujali prehĺbiť a zintenzívniť túto spoluprácu tak, aby užšie zladili záujmy hlavného mesta, mestských častí a obcí samosprávneho kraja.

Kvalitu života na území kraja nemožno pozdvihnúť bez toho, aby si všetky úrovne samosprávy svedomite a efektívne plnili svoje kompetencie v oblasti dopravnej infraštruktúry, riadenia integrovanej dopravy, poskytovania sociálnych služieb, vzdelávania, zdravotníctva, kultúry a cestovného ruchu, územného plánovania, či udržateľného regionálneho a mestského rozvoja. Hlavným a zdieľaným cieľom koaličných partnerov je rozmanitý, inkluzívny a konkurencieschopný Bratislavský kraj vrátane hlavného mesta SR Bratislava, zabezpečujúci kvalitné životné podmienky a príležitosti pre svojich obyvateľov a obyvateľky.

Udržateľná mobilita

Doprava je jeden z najvážnejších problémov regiónu. Bratislavský kraj je dopravný uzol, ktorý čelí mnohým problémom – od kolón, cez tranzit až po statickú dopravu. Dopravná infraštruktúra je extrémne zaťažená. Rovnako trpí aj kvalita ovzdušia, ktoré je zaťažené exhalátmi a prachovými časticami pochádzajúcimi z automobilovej dopravy. Situácia v doprave je neudržateľná, pretože až 73% tvorí individuálna automobilová doprava a len 27% verejná osobná doprava.

Najúčinnejším riešením ako nepriaznivý trend zvrátiť, je postaviť dopravu na integrovanej verejnej doprave, ktorej nosným systémom bude koľajová doprava. Okrem efektívnej spolupráce mesta a župy a ostatných samospráv v kraji je nevyhnutné aj zapojenie a koordinácia so Železnicami Slovenskej republiky (ŽSR) a Železničnou spoločnosťou Slovenska (ZSSK). Popri budovaní koľajovej siete je potrebné pokračovať v modernizácii verejnej dopravy a v skvalitňovaní poskytovaných služieb – či už nákupom nových vozidiel, budovaním vyhradených bus-pruhov, zavedením preferencie MHD na križovatkách, či rekonštrukciou prestupových bodov. Nemenej dôležité je podporovať bezemisnú dopravu ako je elektromobilita, cyklodoprava či pešia doprava. Zavedenie princípu „chodec na prvom mieste“ zaistí  bezpečný a bezbariérový pohyb chodcov s osobitným zreteľom na zóny s výskytom detí. Rovnako je potrebné prispôsobovať pešie ťahy pre osoby s pohybovými ťažkosťami či inými zdravotnými znevýhodneniami. V oblasti cyklodopravy je potrebné zásadne zvýšiť počet segregovaných cyklotrás, ich prepojenie vo všetkých kľúčových lokalitách mesta, ako aj ich napojenie na cyklotrasy vedúce do/z okolitých obcí. Kultivované parkovanie bude zabezpečené zavedením parkovacej politiky v ďalších lokalitách mesta.

Nosné projekty:

• Modernizácia železničnej siete v rámci dopravného uzla Bratislava, ktorá bude obsahovať modernizáciu Hlavnej stanice a znovuvybudovanie stanice Filiálka;
• Modernizácia i skapacitnenie železničných tratí z Bratislavy v smere do Komárna a v smere do Galanty spolu s prestupnými terminálmi a záchytnými parkoviskami;
• Modernizácia a rozširovanie električkových tratí prioritne s napojením na železničné prestupné body – dobudovanie petržalskej radiály, predĺženie ružinovskej radiály po železničnú trať, predĺženie dúbravskej radiály po štvrť Bory;
• Príprava novej električkovej trate do Podunajských Biskupíc (vrátane zóny Pribinova);
• Modernizácia a rozširovanie trolejbusových tratí a ich technického zázemia;
• Vybudovanie cestného obchvatu obcí regiónu Malokarpatska, ako aj ostatných okresných miest;
• Vybudovanie prestupných terminálov na železnici v meste a na území troch okresov;
• Vybudovanie záchytných parkovísk na okraji mesta, ako aj vybudovanie prestupných autobusových terminálov v obciach a mestách mimo hlavného mesta;
• Postupné zavádzanie parkovacej politiky PAAS a vytváranie zón bez áut;
• Zvýšené uprednostňovanie pešej dopravy a chodcov;
• Budovanie bezpečných segregovaných a navzájom poprepájaných cyklotrás vrátane cyklolávok.

Životné prostredie a verejný priestor

Bratislavský samosprávny kraj i hlavné mesto Bratislava vnímajú zhoršujúce sa životné prostredie ako veľmi vážny problém, ktorý má negatívny vplyv na zdravie a kvalitu života obyvateľov a obyvateliek. Dôvodom je vysoká koncentrácia hospodárskej činnosti a dopravy v regióne. Na druhej strane, na území regiónu sa nachádza veľké prírodné bohatstvo vo forme zásob podzemnej vody, lužných i karpatských lesov, ktoré je potrebné chrániť. Obyvateľov kraja ohrozujú negatívne dôsledky klimatickej krízy ako sú výkyvy počasia, prívalové dažde, sucho a extrémne teploty. Udržateľnosť, environmentálna zodpovednosť a sociálne spravodlivé klimatické politiky musia byť preto prioritou hlavného mesta a samosprávneho kraja.

Nosné projekty:

• Vybudovanie, rozšírenie a modernizácia kanalizačnej siete vrátene čističiek odpadových vôd;
• Zavedenie opatrení preferujúcich obehové hospodárstvo (zvýšenie separácie komunálneho odpadu a jeho zhodnocovanie, plošné kompostovanie, výstavba tretieho kotla spaľovne);
• Zmierňovanie negatívnych dopadov zmeny klímy v intraviláne a extraviláne miest a obcí (výmena povrchov za priepustné alebo polopriepustné, výsadba listnatých stromov a krovov, výsadba vetrolamov, výsadba cestnej a izolačnej zelene, revitalizácia parkov, vodozádržné opatrenia, vegetačné strechy, vertikálne záhrady na budovách a pod.);
• Akcelerácia projektov zameraných na zvýšenie energetickej efektívnosti v objektoch a areáloch vo vlastníctve mesta a samosprávneho kraja (v kombinácii s opatreniami na vytvorenie príjemnej mikroklímy);
• Zavedenie dôslednej ochrany vinohradov ako krajinotvorného prvku územia mesta a kraja;
• Budovanie siete ekocentier a dôslednejšie zavádzanie ekovýchovy do učebných osnov škôl;
• Vyvíjanie tlaku smerom na štát za účelom odstraňovania ekologických záťaží na území kraja.

Rozvoj mesta a regiónu

K územnému rozvoju hlavného mesta a kraja pristupuje koalícia s maximálnym nasadením a odhodlaním minimalizovať negatívne dopady z minulých období. Hlavným cieľom je nastoliť štandardy územného plánovania tak, aby smerovali k udržateľnému rozvoju územia hlavného mesta SR Bratislavy ako aj celého kraja. Tento svoj záväzok bude realizovať prostredníctvom zmien a doplnkov územného plánu a zintenzívnením prác na novom územnom pláne Bratislavy a zmien a doplnkov územného plánu Bratislavského samosprávneho kraja.

Nový územný plán mesta bude klásť dôraz na priestorové usporiadanie územia, budovanie kompaktného mesta, tvorbu verejných priestorov a mestskej zelene. Pri obnove a budovaní verejných priestorov ako sú ulice, námestia, či parky bude koalícia presadzovať kvalitnú architektúru, napríklad prostredníctvom architektonických súťaží. Pri revitalizáciách verejných priestorov a komunikácií sa budú uplatňovať manuály verejných priestorov, čím sa zvýši ich kvalita. Nemenej dôležité je efektívne koordinovať údržbu a správu komunikácií a verejných priestorov s cieľom jej vyššej efektivity, hospodárnosti a kvality.

Do všetkých mestských častí je potrebné priniesť kvalitnú architektúru a verejný priestor.  Zmeny a doplnky územného plánu samosprávneho kraja budú obsahovať regulatívy v oblasti udržateľnej mobility, kvality ovzdušia, zníženia negatívnych dopadov zmeny klímy, ochrany vodných zdrojov a prírodného bohatstva vrátane ochrany pôdy, a v neposlednom rade regulatívy, ktoré zabezpečia kvalitné verejné služby v oblasti školstva, životného prostredia, sociálnych vecí a zdravotníctva.

Nosné projekty:

• Zintenzívnenie prác na novom územnom pláne Bratislavy, priebežná aktualizácia územného plánu mesta;
• Vytvorenie a prijatie zmien a doplnkov územného plánu Bratislavského samosprávneho kraja;
• Podpora projektov národného a regionálneho charakteru (napr. Bratislavský dunajský park ako významný prvok prírodného, kultúrneho a rekreačného územia mesta);-
• Vytváranie predpokladov na transformáciu bratislavských brownfieldov;
• Realizácia programov obnovy kvalitných a dostupných verejných priestorov;
• Dokončenie projektu moderného centrálneho verejného priestoru v rámci projektu Živé námestie, ktorý prepája Námestie SNP, Námestie nežnej revolúcie a Kamenné námestie.

Vzdelávanie a šport

Bratislavský kraj a predovšetkým územie mesta Bratislava sa vyznačujú najväčšou koncentráciou inštitúcií vedy, výskumu a inovácií na Slovensku. Napriek tomu však v oblasti vzdelávania celé územie viac ako desaťročie zápasí s nemalými problémami. Týkajú sa ľudských zdrojov ako aj infraštruktúry. Chýba spolupráca základných, stredných a vysokých škôl a ich prepojenie s potrebami praxe. V rámci prípravy na budúcnosť žiakov a študentov absentujú aj také typy zručností, ktoré nie sú vyžadované v súčasných kurikulách.

Iba 32% absolventov stredných škôl pracuje vo vyštudovanom odbore, pričom štruktúra trhu práce sa v budúcnosti radikálne zmení. Kvalita škôl naprieč mestom i krajom nie je konzistentná. Pedagogický a nepedagogický personál je dlhodobo finančne nedocenený. Akútnym problémom je viac ako 2300 chýbajúcich kapacít v materských školách a 360 chýbajúcich kmeňových tried na základných školách. Mesto aj kraj sú vlastníkmi množstva športových areálov, ktoré je nutné modernizovať, zatraktívniť ponuku služieb tak, aby vyhovovala obyvateľom pre potreby športu a relaxu. Dôležité je aj zvyšovanie dostupnosti športovej infraštruktúry rôznej mierky v meste a celom kraji.

Nosné projekty:

• Vybudovanie nových kampusov stredných škôl napĺňajúcich koncept smart školy (otvorená, zelená, inkluzívna a partnerská);
• Modernizácia centier odborného vzdelávania a prípravy pre potreby praxe;
• Vybudovanie nových nájomných bytov pre pedagogických a nepedagogických zamestnancov (v záujme zatraktívnenia týchto povolaní na území kraja);
• Zefektívnenie a adresné prepojenie spolupráce s akademickým sektorom za účelom dosiahnutia kvalitných absolventov a špecializácie akademického sektora na hľadanie riešení potrieb územia (hlavné mesto i kraj budú slúžiť ako laboratórium inovácií a zároveň budú partneri súkromného a mimovládneho sektora);
• Pokračovanie v komplexnej modernizácii budov a vybavenia základných umeleckých škôl, ako aj centier voľného času s cieľom podporovať mladé talenty a voľnočasové aktivity obyvateľov;
• Rekonštrukcia a výstavba nosných športovísk v partnerskej spolupráci so športovými zväzmi a klubmi (kampus športu a zdravia v Petržalke, plaváreň Pasienky, zimný štadión Harmincova, areál Zlatých pieskov, kúpalisko Krasňany, športová hala na Pionierskej, workoutové ihriská), ako aj pokračovanie v revitalizácii školských vonkajších športovísk a telocviční.

Sociálna a zdravotná starostlivosť

Do územia metropolitného regiónu prichádzajú obyvatelia z iných častí Slovenska, mení sa fungovanie rodinného života, obyvateľstvo rýchlo starne a predlžuje sa priemerná dĺžka života. Tieto zmeny zvyšujú nároky na zdravotnú a sociálnu starostlivosť, no tiež ovplyvňujú kvalitu života.

Chronickým problémom v zdravotníctve je najmä nedostatok všeobecných lekárov a ich vysoký priemerný vek. Sociálna starostlivosť naráža na nedostatočné kapacity a limity v kvalite poskytovania služieb. Až 95 % zariadení sociálnych služieb je veľkokapacitných. Chýbajú špecializované zariadenia v oblasti autizmu, stareckej demencie či Alzheimerovej choroby. Obyvateľstvo celého kraja, ale najmä v Bratislave, zápasí s vysokými nákladmi na bývanie. Pribúdajú nízkopríjmové rodiny a stále viac ľudí je ohrozených chudobou. Až pätina obyvateľov Slovenska bez domova žije na území hlavného mesta. Bezpečnosť obyvateľov je nutným predpokladom spokojného života, pričom represívne pôsobenie mestskej polície musí byť sprevádzané terénnou prácou a preventívnymi aktivitami.

Nosné projekty:

• Deinštitucionalizácia zariadení sociálnych služieb – poskytovanie komunitnej služby v teréne ambulantnou alebo pobytovou formou (DSS Stupava, DSS Gaudeamus, iné); vybudovanie špecializovaných zariadení (Autistické centrum Znievska) a rozvoj opatrovateľskej služby;
• Vybudovanie nových nájomných bytov pre pracovníkov sociálnych služieb (v záujme zatraktívnenia tohto povolania na území kraja);
• Zavedenie podpory programu aktívneho starnutia určeného pre obyvateľov v seniorskom veku;
• Vybudovanie útulku pre ľudí bez domova (rekonštrukcia objektu na Hradskej ulici) a zavedenie do praxe systému prevencie straty bývania v rámci mestského bytového fondu;
• Realizácia opatrení Koncepcie mestskej bytovej politiky 2020-2030 (rekonštrukcia budov vo vlastníctve hlavného mesta, nákup bytov, výstavba vlastných nových bytových domov, spolupráca so súkromnými developermi);
• Podpora budovania detských jaslí v spolupráci s mestskými časťami, obcami a mestami v kraji;
• Zvýšenie atraktivity a zlepšenie podmienok na zriaďovanie ambulancií lekárov (rezidenčný program pre absolventov medicíny, zdravotnícky kampus);
• Podpora zdravého životného štýlu (modernizácia školských jedální, realizácia projektov zameraných na šport, prevencia a všeobecná osveta o civilizačných chorobách);
• Presadzovanie bezbariérového prístupu a princípu rozmanitosti, rôznorodosti a inklúzie vo verejných službách;
• Spoločné riešenie rizikových lokalít ako je napr. Kopčianska, Obchodná, či Pentagon v Bratislave so zapojením terénnych tímov a mestskej polície.

Kultúra, kreatívny priemysel a cestovný ruch

Kultúra nás ako spoločnosť definuje. Sú to práve ľudia, ktorí tvoria mestá a obce. Je preto prirodzeným záväzkom koalície trvalo podporovať kreativitu a inováciu svojich obyvateľov nielen v oblasti kultúry a cestovného ruchu, ale aj v rámci celého spoločenského diania. Koncentrácia národných, regionálnych i lokálnych inštitúcii v oblasti kultúry, ale aj množstvo iniciatív z prostredia nezriaďovanej kultúry robia z hlavného mesta SR Bratislavy a Bratislavského kraja centrum kultúrneho a kreatívneho diania na Slovensku.

Kultúrna ponuka má byť rozmanitá a dostupná pre každého. Kultúra ako prierezová hodnota prispieva k tolerancii a vzájomnému rešpektu a spolužitiu ľudí v meste a kraji. Výhodná poloha, prírodné bohatstvo, miestne tradície, historické pamiatky či prítomnosť hlavného mesta – to všetko robí z Bratislavského kraja jeden z najvýznamnejších turistických regiónov Slovenska.

Nosné projekty:

• Postupné budovanie infraštruktúry a aktivít v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu, napríklad aj formou transformácie brownfieldov (Nová Cvernovka, areál Patrónka, kúpele Grössling);
• Pokračovanie v dôsledných rekonštrukciách národných kultúrnych pamiatok vo vlastníctve hlavného mesta a samosprávneho kraja (Divadlo P. O. Hviezdoslava, návštevnícke centrum Gerulata, nové reprezentačné priestory hrad Devín, kúpele Grössling, ZUŠ Miloša Ruppeldta, divadlo Aréna, Synagóga vo Svätom Jure, Múzeum Ferdiša Kostku, kaštieľ a park v Stupave, kaštieľ a park v Malinove);
• Zabezpečenie transparentnej finančnej a nefinančnej podpory komunitného života (BKIS, Nadácia Bratislava, Bratislavská regionálna dotačná schéma);
• Vytvorenie siete tematických ciest zameraných na historické pamätihodnosti, prírodné jedinečnosti, vodácky turizmus, eko- a geoturizmus, vínny turizmus, lokálny dizajn produkty aj za podpory externých zdrojov predovšetkým cezhraničnej spolupráce;
• Vybudovanie a rekonštrukcia cykloturistickej a vodáckej infraštruktúry;
• Zvýšenie kvality poskytovaných služieb cestovného ruchu lepším prepojením škôl s praxou a kvalitnejšou prípravou študentov.

Financovanie a riadenie

Pred Bratislavským samosprávnym krajom a hlavným mestom SR Bratislava stojí veľká výzva týkajúca sa financovania samosprávy. Tú je potrebné otvoriť najmä na národnej úrovni, a to predovšetkým v súvislosti so spravodlivejším systémom prerozdelenia daní. Mechanizmus rozdeľovania vybranej dane z príjmu na celoštátnej úrovni by mal brať väčší ohľad na problémy a výzvy metropolitného regiónu. Súčasný systém umožňuje pokrývať len prevádzkové náklady súvisiace s výkonom pridelených kompetencií z oblasti školstva, sociálnych vecí a dopravy. Na ďalšie rozvojové investície zostávajú len minimálne zdroje a ich financovanie musia partneri riešiť cez externé zdroje z eurofondov alebo prostredníctvom úverov. Štatistiky Európskej únie sledujú iba ukazovateľ HDP meraný paritou kúpnej sily obyvateľstva a tie zaraďujú Bratislavský kraj na 13. miesto v rebríčku najbohatších regiónov EÚ. V skutočnosti je Bratislavský kraj bohatý iba na papieri. Každodenná realita v oblasti dopravy, životného prostredia, školstva, sociálnej a zdravotnej starostlivosti potvrdzuje, že tzv. chudobný „bohatý“ región čelí veľmi veľkým nahromadeným štrukturálnym problémom.

Hlavnými zásadami, ktorými sa koaliční partneri budú riadiť pri spravovaní vecí verejných, sú transparentnosť, otvorenosť, hospodárnosť a nulová tolerancia korupcie. Spokojnosť obyvateľov so službami kraja a mesta sú smerodajným meradlom kvality práce samospráv. Úrad BSK ako aj Magistrát Bratislavy sa preto pri každodennom výkone svojich funkcií budú zameriavať na odbornosť, smart riešenia a orientáciu na potreby obyvateľov, partnerov z radov mestských častí, miest a obcí, mimovládneho a súkromného sektora, vedy a výskumu či inovácií. Koaličné strany si taktiež uvedomujú svoju zodpovednosť v ochrane demokratických princípov a ľudských práv.

Nosné projekty:

• Iniciovať diskusiu s príslušnými ministerstvami vlády SR o existujúcom systéme a kritériách financovania samospráv;
• Zasadiť sa za vytvorenie spravodlivejšieho systému prerozdeľovania daní, ktorý bude odrážať štrukturálne výzvy metropolitného regiónu, špecifické postavenie hlavného mesta ako aj skutočný počet obyvateľov žijúcich a využívajúcich všetky služby na svojom území;
• Presadzovať revíziu metódy merania rozvinutosti regiónov a jej rozšírenie o ekonomicko-sociálne ukazovatele, ktoré adresnejšie posudzujú vyspelosť regiónov;
• Presadzovať smerovanie štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) EÚ do prioritných sfér ako sú doprava, životné prostredie, sociálna a zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a ľudský kapitál, veda a inovácie;
• Presadzovať posilnenie postavenia Rady partnerstva ako orgánu schvaľujúceho nosné projekty rozvoja celého územia v rámci jednotlivých sektorových politík financovaných z EŠIF, Plánu Obnovy, Rozvoja vidieka;
• Zabezpečiť spoluprácu analytických jednotiek na inštitútoch Bratislavského samosprávneho kraja a hlavného mesta Bratislavy v záujme efektívneho spravovania a riadenia oboch inštitúcií založenom na verifikovateľných dátach;
• Udržiavať prísne protikorupčné štandardy.